Pracovná pamäť
Working Memory
tranzit dielne | workshop; Studená 12, Bratislava, 15. 05. – 13. 06. 2009
MILAN ADAMČIAK
v kurátorskej koncepcii | curated by LUCIA GAVULOVÁ
ANETA MONA CHISA & LUCIA TKÁČOVÁ
JÁN BUDAJ
hosť | guest Marold Langer-Philippsen
v kurátorskej koncepcii | curated by MIRA KERATOVÁ
Pracovná pamäť je termín označujúci mechanizmus, ktorý na veľmi krátky okamih zadržiava v ľudskom mozgu všetky nanovo prijímané informácie (krátke pretrvanie obrazu na sietnici, keď zavrieme oči, doznievanie melódie...). V prípade procesuálne komponovanej výstavy Pracovná pamäť sa táto stáva modusom operandi – rozhoduje, či jednotlivé rekonštruované spomienky, situácie a spracovávané archívne materiály budú zaradené do krátkodobej, či dlhodobej pamäte diváka.
Výstava komponuje tri nezávislé celky / kapitoly, ktoré sú voľne rozpracovanými výskumnými platformami. Na pozadí rozdielneho kurátorského prístupu reflektujú, či kontextualizujú dielo a súvislosti postáv hudobníka, muzikológa a intermediálneho umelca Milana Adamčiaka, akčného umelca, aktivistu, revolucionára a politika Jána Budaja a manželky v 50. rokoch politicky prenasledovaného a zavraždeného Vladimíra Clementisa Lídy Clementisovej (jej príbeh komentuje umelecká dvojica Anetta Mona Chisa a Lucia Tkáčová). Spoločným momentom troch špecifických kapitol výstavy je ich výskumná povaha, procesuálnosť, moment času vo svojej neuchopiteľnosti a efemérnosti, rekonštrukcia pamäte a procesy zabúdania, či rozpomínania sa. .
Výstava prezentuje archív udalostí (partitúry ako kresebné záznamy hudby a hudobných performance; interaktívny webový projekt s dokumentáciou a kontextualizáciou Budajových akcií v mestskom verejnom priestore normalizovaného Československa; ľúbostné listy Vadimíra a Lídy Clemetisových), záznamy orálnej histórie (dokumentačný remake k Budajovmu happeningu Obedy, dokument o Milanovi Adamčiakovi), či participatórne návody na monumenty ako prchavé pamätníky Líde Clementisovej. Výstava hľadá pozíciu medzi živými udalosťami (performance, happening), konkrétnymi / hmotnými artefaktami, ich prezentáciou a absorbáciou divákom. Mierou interaktivity funguje na spôsob open software-u, ktorý ponúka divákovi kódy (skúmané aktivity a kontext Adamčiaka, Budaja a Clemetisovej), z ktorých si následne vytvorí vlastné fiktívne či dejinné príbehy a konštrukcie. Pracovná pamäť je neuzavretým, pokračujúcim projektom.
Sviatok stretnutia I Milan Adamčiak (1946)
kurátorka Lucia Gavulová
Prezentácia umelca v rámci výstavy je postavená na „dokumentačnej časti“, ktorá pozostáva z projekcií referujúcich k osobe Milana Adamčiaka (či už formou dokumentu, alebo spôsobom, kedy sa sám stáva súčasťou iného artefaktu), a „autentickej“ časti, prezentujúcej kumuláciu rôznych diel autora prevažne z obdobia 60. a 70. rokov (vizuálne partitúry, vizuálna poézia, typografické a strojopisné básne atď). Kurátorským zámerom nie je dôsledná monografická prezentácia autora, skôr voľne uchopená, „pocitová“, čiastková rekonštrukcia príbehu neúnavného kreátora, ktorý sa kontinuálne odvíja mnohými smermi. K dôveryhodnosti tohto zámeru by mal prispieť happening samotného autora v rámci otvorenia výstavy a vystúpenie folklórneho súboru Podhorčan z Podhoria, súčasného domova Milana Adamčiaka.
Obedy I Ján Budaj (1952)
Ďaleko od Teba I Anetta Mona Chisa (1975) & Lucia Tkáčová (1977)
kurátorka Mira Keratová
Obe kapitoly sú nielen rekonštrukciou vlastnej histórie ústredných postáv, ale aj kolektívnej pamäte – histórie spoločnosti a každodennosti, ktorá usmerňovala ich motivácie. Postavy Jána Budaja a Lídy Clementisovej fungujú ako referenčné body, ktoré rozvíjajú diskurz tém, ktorý sa v ich príbehoch prelína. Spôsob práce s jednotlivými umeleckými artefaktami a s kolektívnou pamäťou je definovaný kvázi algoritmom Korzakovovho syndrómu, kedy selektívna pamäť funguje nanajvýš nelineárne a v spleti spomienok ponecháva nie viac len izolované ostrovčeky. Súvislosti medzi jednotlivými udalosťami a zážitkami sú uchopiteľné len ak sa spätne rekonštruujú. Diela Jána Budaja, Anetty Mony Chise a Lucie Tkáčovej sú prezentované spôsobom, ktorý reflektuje súčasný vývoj od literárnej tradície späť k orálnej; rozvíja potenciál diel generovať novú orálnu tradíciu – narácie, ktoré sa pri každom novom prerozprávavní vždy inak modifikujú. Prví konceptualisti referovali k umeniu samotnému ako k pamäti; umelci ďalšej generácie referujú k životu, ktorý konštituuje pamäť (viď. Budajove akcie poňaté ako vytváranie prekvapivých situácií, ktoré narúšajú stereotypné správanie chodca a stávajú sa preňho podnetom pre intenzívnejšie prežívania každodennosti – situacionistom blízke konštruovanie situácií s ideou vyvolať pokračujúcu revolúciu všedného života; romanticky-feministické práce Chise a Tkáčovej s listami Clementisa a Clementisovej z väzenia, práca s kolektívnou pamäťou, do ktorej sa Lída, ako žena hrdinu nikdy nedostala).
Sviatok stretnutia I Milan Adamčiak (nižšie)
Obedy I Ján Budaj (nižšie)
Ďaleko od Teba I Anetta Mona Chisa & Lucia Tkáčová (nižšie)
