Skupina DSIP nainštalovala v centre Bratislavy fotografické reprodukcie mestského mobiliáru na miesto pôvodných reálnych objektov. Vznikli simulácie odpadových košov, dlažby a zábradlia. Boli odstránené do dvoch dní. Na fiktívnych smetných košoch natrhávali ľudia otvory a pokúšali sa vhadzovať tam odpadky.
Všetky tri miesta intervencií Simulácie boli bodmi zvláštnej koncentrácie ľudí. Boli umiestnené do trojuholníka v tesnej blízkosti od seba. Ktokoľvek sa na námestí ocitol, pokiaľ ním len neprechádzal, išiel na rušnú autobusovú zastávku, či obľúbené miesto stretnutia v centre (nám. E. Suchoňa pred Carltonom; roh Hviezd. nám. a Rybárskej br.; SND). Všetci tu na čosi čakali (autobus, priateľ, fotografovanie, a pod.). Normalizácia sa popisuje ako obdobie čakania, ustrnutia, zabíjania času... Definície voľného a pracovného času tu určovala podmienka permanentného pasívneho čakania. Neexistovali konkurenčné modely trávenia voľného času, míňania peňazí, atď.; väčšina ľudí mala množstvo voľného času a istú, neprogresívnu prácu – rozvíjali sa masové fenomény DIY aktivít, ako napr. záhradkárstvo, modelárstvo, šitie, a.i. V kontexte každodennosti to boli všadeprítomné čakacie listy, podpultová kultúra, a pod. DSIP naštrbovala apatiu ľudí tým, že sústredila ich pozornosť na známu, hoci mierne posunutú realitu; každodennosť, ktorá sa len trochu vymkla z ruky. Pre divákov to bol impulz na sebauvedomenie, kontakt a interakciu. Existujúca dokumentácia dokladá, že ľudia živo komentovali a diskutovali o jednotlivých intervenciách.
Simulácie
Bratislava – Hviezdoslavove nám., 16.-18. júna 1978
© Foto z archívu J. Budaja
- « prev
- 1
- next »
No Comments
Add a comment: